V momente, keď muži rozložia oheň, deti sa prestanú ostýchať a ženám sa v očiach zalesknú slzy. Slzy šťastia, pretože ženy vidia šťastie hmatateľnejšie ako ktokoľvek iní. Pretože ženy majú silu siať, pestovať i žať pocity, emócie, túžby a radujú sa. Radujú sa z lásky ktorú im dávajú ich muži a neskôr i deti. Radujú sa z pravdy ktorú im život dávkuje po častiach.
Keď sa rozozvučia struny starej gitary a spev dvoch tuctov zrelých duší sa rozleje tíšinou, utíchnu stromy, deti, rybári, chatári i vtáci v korunách prestanú trilkovať tie svoje. Spev trampov znie ako najlahodnejšia hudba. Uvoľňuje napätie ktoré sa nazbieralo ako prach na poličke. Spievajú z plných pľúc. Kričia svetu že ho milujú. Že milujú všetkých ktorý ich tak trápia a skracujú o to najdrahšie čo majú. Spievaním vyjadrujú ako ťažko sa žije v dnešnej dobe a takto po hromade im je ohromne krásne, úžasne, uvoľňujúco, dobre a nechcú skončiť. Spievajú celú noc, pretože už neexistuje čas. Existuje už len krásne spolužitie úžasných ľudí, ktorí sa majú radi. Oheň im dodáva silu a energiu vojsť do nového rána so širokým úsmevom a ešte širším srdcom otvoreným pre všetkých, dobrých i zlých.
Spánok nepotrebujú. Majú energiu pre celú armádu. Ženy uložia deti do stanov na matrace a zazipsujú do spacákov. Drobčekovia spia spokojne ako nikdy a netušia, že o pár rokov si povedia ,,mám tie najkrajšie spomienky na detstvo". Vo chvíli keď si to uvedomia zisťujú, že ich život je ten najkrajší. Najkrajší vďaka mamičke, otcovi, starej flanelovej košeli, obnoseným teplákom a najmä vďaka ľudom, ktorí sa nehrali na niekoho kým nikdy nebudú.