Ročná

Autor: Mária Pažmová | 30.7.2014 o 18:48 | Karma článku: 7,25 | Prečítané:  138x

Tak som to po dvojhodinovom čakaní napísala celkom jasne

Balím naše šťastie

do saténovej škatuľky

s mašľou

a hádžem do potoka -

s listom z dubu.

 

Pláva preč ľahkovážne

a bez sĺz,

no s nezabudnutými 

spomienkami.

 

Zabolia vždy,

no ja nie som z tých

čo sú tu nesmrteľne dlho,

uvedomujúc si vlastnú smrteľnosť

a samotu 

dokonca i v tuhe pera,

ktoré nikdy nepísalo,

no teraz sa mu nevídane chce.

 

Asi si i ono uvedomuje,

že to,

čo si do seba zasejeme,

musí ísť von

smrteľne.

 

Ticho v ústach 

a v tvojich očiach

modravejúci sa raj  -  odrazené nebo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

SVET

Čoho sa boja ľudia v IT aj robotníci tak, že volia populistov?

Musíme sa zbaviť delenia na nás a Brusel.


Už ste čítali?