23.1.15

Autor: Mária Pažmová | 23.1.2015 o 15:25 | (upravené 23.1.2015 o 16:03) Karma článku: 1,74 | Prečítané:  209x

Nechcite odo mňa, aby som chápala vojnu. Mám dosť čo robiť so svojim životom a odpustením. 

Veci sa udiali v úplne hlúpom čase. V čase, keď som ešte nevedela, čo sa bude diať. Keď sa svet začal rozhodovať za mňa a ukazoval mi tú tvár v ktorej som mala vidieť slnko. Ale ja som ho nevidela. A chcela som, veľmi som chcela, to mi musíš veriť. 

Pozvánky by som najradšej spálila v krbe, keby neboli prišli práve dnes... Nie... Neurobím to. Ešte počkám. Ešte sa párkrát pozriem do kariet. Ešte sa párkrát prejdem po mesačnej oblohe, ponavrávam si, že na vine sú hviezdy a že ja za nič nemôžem.

Ibaže to ja som dala o sebe svetu vedieť. To ja som si želala, aby sa toto stalo a teraz? Teraz tu premýšľam či sklamať alebo odradiť svoju potencionálnu budúcnosť. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

SVET

Čoho sa boja ľudia v IT aj robotníci tak, že volia populistov?

Musíme sa zbaviť delenia na nás a Brusel.


Už ste čítali?